oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom...
JN 8,9 Stojím na vrátnici a bezradne sa rozhliadam. Po chvíli si ma všimne vrátnik
a pýta sa, čo potrebujem. Hovorím mu meno človeka, ktorého hľadám. Vrátnik mi ochotne
ukazuje cestu. Idem smerom, ktorý mi ukazuje, a nohy mám ako z olova. Idem pomalšie
a pomalšie. Lenže o chvíľu stojím pred dverami, na ktorých je meno človeka, ktorého
hľadám. Z miestnosti sa ozývajú zvuky, ktoré svedčia o tom, že muž je vo vnútri.
Uvedomujem si, že ak stojím práve pred týmito dverami, dokazujem tým, že Ježiš je
schopný zmeniť aj to najtvrdšie srdce. Je to dôkaz, že prijať Ježiša neznamená iba
nejakú menšiu zmenu, zopár drobných úprav charakteru, ale že sa mení prirodzenosť
človeka. Pred piatimi rokmi som uk
Prečítať celé zamyslenie
RSS