Rozhovor s dievčaťom menom SACHI, ktoré sa dožilo príchodu Pána
Ježiša. Rozhovor sa odohráva medzi novinárom Jánom, ktorý žije ešte v
Starom Svete, v poslednej dobe, pred príchodom PJ, a dievčaťom menom
Sachi, ktorá žije v budúcnosti, na Novej Zemi a je aj zároveň Anjelom.
Prajem Vám príjemné čítanie..
SACHI: „Nemôžem tomu uveriť, ešte stále nie... RAJ“
NOVINÁR: „ Aká je Nová Zem? Ako vyzerajú teraz ľudia ?“
SACHI: „ Aké to tu je ? Úžasné a
neuveriteľné, a predsa je to len naša ZEM. (usmieva sa) Spomienky
ostali a porovnávať ich je zvláštne. Aké neskutočné šťastie teraz
prežívam, predtým nedosiahnuteľné... Nemôžem sa od šťastia prestať
usmievať a z očí sa mi neustále rinú slzy, a to už je presne 3018 rokov
odvtedy čo prišiel Náš Pán. Moje srdce preteká láskou k nemu a mojim
milovaným. Nenachádzam slov na popis mojich pocitov, asi je načase dať
im mená.. (smeje sa) Viete akí krásni sú teraz ľudia? Napriek tomu, že
je to 3000 rokov, ešte stále otváram ústa v úžase, keď ich stretnem
ráno na ulici kráčajúcich za svojou každodennou prácou, ktorá im robí
nesmiernu radosť, ako každému, kto žije na Zemi. Každý deň sa
prechádzam našimi ulicami, pomedzi domy s mramoru, zlata a periel. Sú
nádherné, dokonalé. Naše mesto je skôr malé a nachádza sa uprostred
velikánskej kotliny obklopenej zasneženými horami. Tráva je tu dvakrát
tak zelená ako kedysi. Všade naokolo sú tu krásne lúky s množstvom
nádherne farebných kvetov a pomedzi ne sú ako trblietavé diamanty
porozhadzované utešené jazierka. Voda v nich sa blyští presne ako
diamant a obraz v nej je ako by ste sa pozerali do zrkadla. Voda je
príjemne chladivá a tak úžasne chutná. Ale to je len naša kotlina, celá
Zem, ach, je NEUVERITEĽNÁ. Také množstvo rastlín, stromov, zvierat.. sú
pre nás úplne nové. Sú krásne a nesú v sebe stopu prvého raja na Zemi.
Sú dokonalé a zvieratká sú tak prítulné. “
NOVINÁR: „ Aké bolo Tvoje prvé stretnutie s Pánom Ježišom? “
SACHI: „ 3000 rokov.. mám pocit akoby
prešiel len jeden deň odvtedy čo sme prišli z Neba na našu novú Zem.
Stretnutie z naším Pánom, mojím Pánom bolo... ach, ešte teraz sa moje
vnútro chveje radosťou a plačem. Prichádza do nášho mesta vždy 3- krát
do roka, a my sami ho môžeme prísť navštíviť každý deň. V deň, keď
prišiel všetci sme padli na kolená, všetci sme plakali radosťou. Bol to
deň na ktorý sme čakali tak dlho. Pamätám si to presne, ach, táto
spomienka je najsilnejšia. Deň kedy som sa osobne stretla s mojím
Pánom. Moje vnútro bolo rozochvené a celá som sa od vzrušenia triasla.
Stál tam a čakal kým k nemu dôjdem. Usmieval sa a zrakom ma posmeľoval.
Čím bližšie som bola tým viac moje srdce búšilo, cítila som ako mi
stúpa červeň do líc a ako sa celá chvejem. To je On, to je môj Pán.
JEŽIŠ. Keď som stála blízučko pred ním, zastala som. Hlavu som mala
sklonenú. „Ach, čo len mám povedať.“ prebleslo mi hlavou. Srdce mi
prekypovalo radosťou a láskou k nemu, ale nedokázala som povedať ani
slovíčko. Vstal. " Som rád, že si tu so mnou. Čakal som na Teba." Do
očí sa mi nahrnuli slzy a On ma objal. Silno a nežne ma objal. Cítila
som ako ma naplňuje pokojom, tým večným pokojom, ktorý mám dodnes, a
ktorý my nikdy neopustí. A jeho láska... jeho láska prechádzala celým
mojím telom, až som sa zachvela a zavrela oči. " Oci, chýbal si mi."
boli moje
RSS