Biblia a apokryfy

Zaujíma ma váš názor na apokryfy a miera zlučiteľnosti s písmom. Čo nám o kanonizácii hovorí samotné písmo, čo história a čo tradícia?

Prosim Vas, objasni mi niekto, podla coho boli urcite knihy zaradene do kanonu a urcite nie? Preco maju katolici v kanone knihy, ktore v protestanskej Biblii chybaju? Ako mozme hovorit o doveryhodnosti Biblie ked vlastne ,,nie je Pismo ako Pismo” ?

Ahoj podľa toho čo som sa ja dočítala v katolickej knihe, ktorá to sa to pokúšala vysvetliť som sa dozvedela, že aj kanón sa vyvíjal postupne. Vraj sú jeho prvé štádia položené už pred exilom. Niektoré spisy SZ platili už pre svoj obsah, napr. ako smernice Božieho práva, a sú záväzné. Proroci chápali ich slová ako Božie posolstvo. Preto boli prorocké spisy pre Izrael samozrejme Božím slovom. Napriek tomu boli ostatné spisy SZ prijaté do kanóna skôr len aktom náboženskej autority, pravdepodobne kňaza alebo židovskej obce, podobne ako Ezdráš priniesol Pentateuch definitívne ku kanonickej platnosti. Ako sa to stalo v jednotlivých častiach to nie je dnes prehľadné, ale ako ukazuje grécky predslov ku knihe "Jezus Sirach" popri Zákone a Prorokoch, boli kanonicky uznané aj ostatné spisy. V posledných desaťročiach pred Kristom silnela tendencia jeruzalenského kňažstva rátať do kanónu len staršie, hebrejsky napísané spisy. Tým boli v protirečení s názorom helénskeho  židovstva, ktorý si veľmi vážil aj mladšie grécky písané spisy. Tu bol rozšírený kánon, ktorý obsahoval aj nasledovné knihy: Baruch, Tobiáš, Judit, 1. a 2. kniha Machabejcov, Múdrosť, Jezus Sichar a grécke časti ku knihe Ester a Daniel. V Ježišovej  dobe existovala ešte určitá neistota okolo obsahu kanónu. K definitívnemu odmietnutiu týchto spisov židovstvom došlo až na synode v Jabne medzi 90. a 100. r. po Kristovi. Vtedy stanovili znalci Písma, ktorí pokračovali v tradícií židovského sanhedrínu, definitívne židovský kánon. Všetky grécke knihy a k tomu grécky napísaná kniha "Jezus Sichar" boli z kanónu vylúčené. Kresťanská Cirkev prevzala spisy diasporového židovstva do svojho kánonu, lebo aj v týchto spisoch z doby tesne pred prelomom letopočtu a narodením Ježiša videla Božie Slovo. Pre Cirkev našlo Božie Slovo až v NZ svoj posledný výraz. Preto mohla až neskôr spolu so spismi NZ uzavrieť aj kánon SZ. Tie spisy, ktoré nepatria k židovskému, ale len ku katolíckemu kánonu sú "deuterokánonické" (t.j. patriace k 2. kánonu). Cirkevní otcovia radi citujú deuterokánonické knihy. Pápež Damazus ich už spomenul v jednom krátkom dekréte z r. 382. Triedenský koncil v r. 1546 úradne ustanovil nekrátený kánon 45 kníh SZ. V protestanských vydaniach Biblie sú deuterokánonické knihy uvádzané zväčša na konci. (toto som odpísala z katolíckej náučnej knihy od W. Trutwina a J. Magu)

SZ vznikol postupne, z rôznych náboženských a bohoslužobných prikázaní a zvlášť z liturgických čiastok predčítaných pri bohoslužbách. V Babylone 586-538 r. Pred Kristom zhromaždili kňazi všetko, čo poznali naspamäť, aj to čo mali písomné, a premenili všetko na písaný SZ. Tak vznikli tri časti SZ. To, že sa určité knihy dostali do starozákonného kánonu, a iné aj keď existovali nie, súviselo s dlhým vývojom bohoslužobného poriadku. Talmud uvádzal 24 kníh ako posvätné, ktoré zodpovedajú počtu 39 kníh. Apokryfné knihy medzi nimi neboli. 

RKC zaradila do svojej Biblie deuterokanonické knihy (deuteros - druhotný). To sa oficiálne potvrdilo na Tridentskom koncile 8. apríla 1546. Teda takmer 1.000 rokov po zostavení pôvodnej biblie. Tisíc rokov o týchto knihách prebiehali spory, ktoré pokračujú dodnes.
Pre mňa je zarážajúce, že by všemocný Boh, nevedel skrze cirkevných otcov zostaviť Bibliu hneď na prvýkrát a musel by to urobiť, až o tisíc rokov neskôr.
To je pre mňa dostatočné k tomu, aby som druhotné knihy maximálne považoval za zaujmavé na dokreslenie pomerov času kedy boli napísané, avšak vôbec ich nepovažujem za vieroučné z čoho vyplíva, že ich nepovažujem za Bohom inšpirované teda za text, ktorému by som mal veriť.. Toto ale neuberá nič na fakte, že samotné knihy sú rozhodne zaujmavé..

oficiálne SZ má 39 kníh, NZ 27. Katolická Biblia  obsahuje navyše: Tobias, Judit, Kniha múdrosti, Sirachovec, Baruch, 1 Machabejcov, 2 Machabejcov. Všetky pridané knihy patria do SZ a o ich zaradení sa viedli spory pri ich kanonizácii kresťanmi.

Nechcem vystupovat s protiargumentami, moja biblia ma tiez povodny palestinsky kanon a NZ, ale informacie v tvojom prispevku su zavadzajuce a nie moc pravdive. Zaprve by ma zaujimala odvazna informacia o tom, ze v Babylone 586-538 pred K. zhromazdili knazi vsetko atd... a spisali SZ. A ze tak vznikli 3 casti SZ (prvy zdroj tejto informacie je prave z uvodu knihy Sirachovca, tj niekedy z 2.st.pred.K, potom mozeme odvodzovat, ze toto delenie bolo ciastocne zname a pouzivane v dobe Jezisa LUK 24,44 ) . Talmud (spisany 4-5.st. po K.) je tiez trochu odveci zdroj. 
Faktom ostava, ze boli 2 kanony SZ - Palestinsky a Alexandrijsky (teda kanon z diaspory). Napriklad preklad Septuaginta (LXX - grecky preklad stareho zakona (pravdepodobne pisany po castiach - najprv Tora, Proroci a neskor spisy a apokryfy) obsahuje alexandrijsky kanon a jej uzivanie je datovane do 2.st.pred K. (vid. napr Qumranske zvitky - kde bola najdena tiez Septuaginta) a tiez z Codexu Vaticanus (4.st. po Kr), Codex Sintaiticus(4.st. po Kr.) - oba kodexy su dodnes vychodiskovymi majuskulnymi fragmentami nasho NZ (v zmysle povodneho greckeho textu). Z toho pomerne jednoznacne vyplyva, ze prvotna cirkev pouzivala a pocitala s alexandrijskym kanonom. Pravda je ale tiez to, ze Jeronym sa svojim prekladom (neskor Vulgatou) pokusal navratit k hebrejsky pisanym kniham (obdobie konca 4.st. po.K) co reflektovalo to ze si boli krestania vedomi isteho rozdielu medzi protokanonickymi a deuterokanonickymi knihami. Neskor vsak uz v preklade Vulgaty figuruju opat deuterokanonicke knihy (do roku 797 sa totiz o Jeronymov preklad az tak nezaujimali). Ako si uz podotkol v Tridentskom koncile 1546 bol potvrdeny alexandrijsky kanon Rimsko-katolickou cirkvou. 
Navrat k pramenom - teda jedno z hesiel reformacie znamenalo aj navrat k hebrejskemu kanonu - ciastocne z pochybnosti voci grecky pisanym kniham. Avsak apokryfy reformacia napotlacila, boli pomerne bezne uzivane a dokonca aj prve preklady reformacnych biblii obsahovali apokryfy ako samostatny zvazok (uz pod nazvom apokryfy).

Takze mozno len chcem poukazat nato, ze treba byt opatrnejsi vo vyjadrovani. Nie vsetko je dosledkom katolickeho rozhodovania. Katolici cerpali z rannokrastanskej tradicie (a mozno este aj skorsej), reformacia sa navratila k hebrejskej tradicii(trochu si rypnem - rovnako ako sobota a nedela ). Urcite je dost mudrosti aj v deuterokanonickych spisoch a nebranim sa predstave, ze keby reformacia vramci humanistickeho programu navratu k pramenom neobsiahla aj tuto oblast, tak dnes by som vobec tuto otazku neriesil. 
Ako povedal Barth, konfesia(vyznanie) je zavisla na Pismu a len Pismom sa meria jej vierohodnost, ale ohranicenie kanonu ma vlastne len autoritu vyznania, ktore sa da v suhlase s vierou celej cirkvi aj doplnovat. 
Mozno este jednu otazku na zaver... co ak by sa nasiel 1. alebo 3. Pavlov list do zboru v Korintu, alebo napriklad List do zboru v Laodiceji KOL 4,16 , rozsirili by sme kanon? alebo je UZAVRETY?  ... a viacmenej vsetky cirkvi, ci uz RKC alebo reformovane, sa zhoduju natom, ze kanon sa netvori, ale rozpoznava... v tom je pomerne klucovy rozdiel

Ahojte chcela by som sa spýtať odkiaľ čerpáte údaje, ktoré ste sem uviedli? Ja sa touto otázkou zaoberám síce len pól roka, ale čítala som diela biblistov  ako sú: HERIBAN, J.: [Úvod do Písma a jednotlivých kníh Starého zákona. ]
RENDTORFF, R.: Hebrejská Bible a dějiny. Úvod do starozákonní literatury . .
DILLARD, R.B. – LONGMAN, T.III.: Úvod do Starého zákona .
BRAULIK, G. zost.: Rozumieť Starému zákonu . .
RINDOŠ, J.: Exegetický kľúč k Pentateuchu .
STRUPPE, U.: Úvod do Starého zákona .
STRUPPE, U. – KIRCHSCHLÄGER, W.: Úvod do Starého a Nového zákona .
TRUTWIN, W. – MAGA, J.: Otváral nám Písma. Úvod do sveta Biblie. 

Heriban a Struppe sú katolíckí autori a ostatní sú protestanti, ale všetci sa zhodujú na tom, že Biblia podáva v prvom rade dejiny spásy a nie dejiny ľudstva. I keď je pravda, že vo väčšine prípadov sa niektoré udalosti dajú dokázať aj archeologicky... Nie je pravda, že katolíci prijali deuterokanonické knihy ako súčasť Biblie až po koncile. Vtedy boli len oficiálne vyhlásené. Protestanti odmietli prijať niektoré knihy ako vnuknuté od Ducha Svätého pretože ich pôvodný text (resp. ich prepisy) neboli nájdené v pôvodnom jazyku (hebrejčina alebo aramejčina) ale gréčtina. A preto neboli "vieruhodné". Ale, už od dávna ich mali aj protestanti vo veľkej úcte rovnako ako na začiatku Židia. Ako sa vyjadril Rendtorff pokladali ich za poučné knihy. Katolícka cirkev ich prijala do kanónu pretože sa našli na viacerých kódexoch (Sinajský, Vatikánsky...) a papyrusoch. Neskôr boli niektoré spisy ako kniha Tobiáš a Judita spochybňované zo strany protestantov, lebo sa pokladali za nepravdepodobné. Lenže v tom čase keď sa tieto knihy písali (poexilové obdobie) sa šírila v židovskej literatúre tzv. mindráš, ktorou boli napísané aj tieto knihy. Ich cieľom bolo oživiť vieru a dôveru v Boha boli napísané pre Židov, ktorí sa vrátili zo zajatia. Čiže podať dejiny Božieho milosrdného pôsobenia v živote ľudí... Neskôr počas koncilu ich KC definitívne vyhlásila za kánonické. 

Aky ma dovod vracat sa k pouzivaniu SZ v takej forme akej ju opisujes ty? Sme zidia? Ved krestania sa definitivne oddelili od zidov, preto nevidim v tom logiku, ze by sme mali prijimat zidovsky kanon, ktory sa ustalil az po niekolkych desatrociach krestanstva. Predsa krestania pouzivali od pociatku iba grecku septuagintu- a obsah jej knih cirkevni otcovia aplikovali v ich uceniach (radi a casto citovali aj tzv. deuterokanonicke). A tieto knihy boli sucastou oficialneho Biblickeho kanonu uz v 4. storoci a neoficialne aj pred nim.
 
Okrem RKC a vsetkych ostatnych cirkvi co su v s nou v unii, maju v Biblii deuterokanonicke knihy aj vsetky ortodoxne cirkvi- syrska, grecka, pravoslavna, koptska, egyptska atd. Vsetky tieto cirkvi vychadzaju zo zaverov koncilov z Hippo a Kartaga. Teda nerozumiem poziadavke vracat sa k zidovskemu kanonu SZ.
 
Okrem deuterokanonickych knih SZ su aj deuterokanonicke knihy NZ, o ktorych bola znacna diskusia a su to Jakubov list, 2. Petrov list, Judov list a 2. a 3. Janov list. Teda ak bol pocas reformacie ocisteny kanon SZ od deuterokanonickych knih, preco nebol ocisteny aj kanon NZ? Vyhrady a argumenty proti tymto kniham su dost zavazne.     

nie je žiadnym tajomstvom že pochybné knihy SZ sa nazývajú Deterokánonické spisy, čo znamená druhotné.. čiže ďalšie..
už samotný názov tejto skupiny kníh svedčí o tom že nie sú jednotné s Božím slovom.. (teda sú niečim iné - zvláštne)
Luther o nich povedal že sú svojím obsahom zaujmavé, ale nie vieroučné..
inými slovami je dobré ich poznať, pretože môžu napomocť utvoriť si obraz tej doby, avšak nie sú Slovom Boha, pretože svojím obsahom sú v rozpore so skutočným Božím Slovom. Boh nie je rozdelený, neodporuje si navzájom a teda ani Jeho Slovo si odporovať nemôže. Ak si nejaké slovo odporuje (svojim obsahom tvrdí opak toho čo už povedal Boh), tak nie nie je to Božie Slovo.

No tak neviem preco potom boli zaradene do prveho Biblickeho kanonu, ked odporuju Boziemu slovu- preco voci nim nemali vyhrady prvi krestania a krestanski ucitelia ako napr. Pavol?... alebo tvrdis, ze aj deuterokanonicke knihy NZ nie su jednotne s Bozim slovom? Vychadzam z toho co si napisal o deuterokanonickych knihach SZ... Preco su potom stale deuterokanonicke knihy NZ v Biblii?

"Preco su potom stale deuterokanonicke knihy NZ v Biblii?"
nooo v mojej biblii nie sú.. a defacto nie sú v žiadnej biblii okrem okrem katolíckej a ekumenickej(čo je vlastne kompromis..)

našiel som zaujmavý text:
ortodoxní Židia ich neuznávali, Kristus z nich necitoval, Jeroným, ktorý prekladal Bibliu do latinčiny, ich neuznával za autoritatívne, spočiatku ich nechcel vôbec do svojho prekladu ani zaradiť. Martin Luther ich umiestnil do stredu Biblie a pridal vhodnú poznámku: "Tieto knihy sú zaujímavé a užitočné na čítanie, ale nemali by sa používať na vierouku." Do katolíckej Biblie boli tieto knihy oficiálne prijaté až na Tridentskom koncile v roku 1546 .Ako môže človek rozpoznať, či tieto knihy sú inšpirované, alebo nie? Myslíme, že hodne pomôže vedieť niečo z histórie týchto kníh, o ich pôvode. Autor zväčša nie je ten, ktorému je kniha pripisovaná, ale niekto sa schováva za slávnu osobnosť, aby tak dodal svojmu dielu vážnosť a autoritu.Názory veriacich, ktorí žili bližšie k týmto knihám, by sa tiež nemali ľahkovážne prehliadnuť. Cirkevný otec Jeroným bol prvý, kto ich nazval apokryfmi preto, že obsahujú historické a zemepisné nepresnosti, ich literárny štýl a hĺbka nie je na úrovni ostatných biblických kníh a chýba im presvedčujúca a premieňajúca moc a vplyv, ktoré sprevádzajú ostatné biblické knihy.Avšak niet nad to, keď si človek sám tieto knihy prečíta spolu s ostatnými knihami SZ, porovná ich, a tak si utvorí svoj vlastný názor. Niektoré z nich učia veci, ktoré sú v jasnom protiklade k tomu, čo Biblia hovorí na inom mieste: Napr. v Makabejských knihách sa hovorí, že "je dobre sa modliť za mŕtvych, aby boli zbavení svojich hriechov". Kniha Tobit hovorí, že "almužny zahladzujú hriechy". Je vidieť, že chápanie hriechu u autorov týchto kníh (hriech ako zlý skutok, ktorý je možné odčiniť) bolo diametrálne odlišné od toho, čo je v ostatných knihách Biblie. Aj toto svedčí pre to, že tieto knihy nemožno dávať na rovnakú úroveň s ostatnými knihami Biblie.
http://www2.casd.cz/cheb/studium/epd_3.htm

Ahoj Janko,
 
aká náhoda, práve včera som si čítal ten istý text, čo si sem skopíroval, aj som rozmýšľal, že ho sem dám .

Janko, vdaka za peknu odpoved, ale som sa pytal na deuterokanonicke knihy Novej Zmluvy.
Patri tam:
-Jakubov list, o ktorom sa pochybovalo, ze ci nie je dielom falsovatela, ktory napisal pod menom apoštola apokryfny spis. 
-Druhy Petrov list preto, ze nepodava osobitnu nauku a ze sa venuje otazkam, ktore v obdobi jeho vzniku uz vraj neboli aktualne.
-Judov list- slo o exegeticke tazkosti na zaklade podozrenia, ze spis do istej miery zavisi od Henochovho apokryfu.
-Druhy a Treti Janov list sa neprijimali preto, ze su prilis kratke, takmer nemaju nabozensky obsah a chybaju o nich dokazy z davnych cias.
 
Okrem toho sa vseobecne vylucuje autorstvo Pavla pri liste Zidom, 1. a 2. Timotejovi a Titovi, co sa tyka 2. Tesalonickym- katolicki biblisti vo vseobecnosti uznavaju jeho pavlovsky povod, nekatolicki sa v tejto otazke nezhoduju. Takisto mnohi biblisti spochybnuju ci bol apostol Jan autor knihy Apokalypsy.
 
Vo svojej odpovedi citujes: " Myslíme, že hodne pomôže vedieť niečo z histórie týchto kníh, o ich pôvode. Autor zväčša nie je ten, ktorému je kniha pripisovaná, ale niekto sa schováva za slávnu osobnosť, aby tak dodal svojmu dielu vážnosť a autoritu ." Cize vidis, co sa tyka autorstva spisov NZ je to velmi osemetna tema. A preto sa pytam, preco su Deuterokanonicke knihy NZ este stale v tvojej Biblii, ked si taky spravodlivy ku kniham SZ.
 
Okrem toho argument, ze Jezis z nich necitoval, je dost chaby, lebo Jezis necitoval z mnoho SZ knih. O tom ci Hieronym ich nepokladal za autoritativne, je dovodna pochybnost vzhladom na jeho vyrok: 
 
"What sin have I committed if I follow the judgment of the churches? But he who brings charges against me for relating [in my preface to the book of Daniel] the objections that the Hebrews are wont to raise against the story of Susannah [Dan. 13], the Song of the Three Children [Dan. 3:29–68, RSV-CE], and the story of Bel and the Dragon [Dan. 14], which are not found in the Hebrew volume, proves that he is just a foolish sycophant. I was not relating my own personal views, but rather the remarks that they are wont to make against us. If I did not reply to their views in my preface, in the interest of brevity, lest it seem that I was composing not a preface, but a book, I believe I added promptly the remark, for I said, ‘This is not the time to discuss such matters’ " ( Against Rufinius 11:33 [A.D. 401]).
Do katolickej Biblie boli prijate az na tridentskom koncile v roku 1546. Toto je taka dezinformacia... aka bola teda zavaznost koncilov v Hippo r. 393 a Kartagu r. 397? Je jasny zaver koncilu v Rime z r. 382:
 
"Now indeed we must treat of the divine scriptures, what the universal Catholic Church accepts and what she ought to shun. The order of the Old Testament begins here: Genesis, one book; Exodus, one book; Leviticus, one book; Numbers, one book; Deuteronomy, one book; Joshua [Son of] Nave, one book; Judges, one book; Ruth, one book; Kings, four books [that is, 1 and 2 Samuel and 1 and 2 Kings]; Paralipomenon [Chronicles], two books; Psalms, one book; Solomon, three books: Proverbs, one book, Ecclesiastes, one book, [and] Canticle of Canticles [Song of Songs], one book; likewise Wisdom, one book; Ecclesiasticus [Sirach], one book . . . . Likewise the order of the historical [books]: Job, one book; Tobit, one book; Esdras, two books [Ezra and Nehemiah]; Esther, one book; Judith, one book; Maccabees, two books" ( Decree of Pope Damasus [A.D. 382]).
 
Takze to co si tam odcitoval je hruba chyba. Na Tridentskom koncile r. 1546 sa akurat tak Biblicky kanon ustalil a opat povtrdil po kroku reformatorov... Tieto knihy boli od stvrteho storocia oficialne v kanone Biblie.
 
A to co pises o ich obsahu, tak s tym suhlasim, lebo to aj obsahuju. Ak by ich obsah ortodoxni zidia popierali, tak odkial maju tento zvyk?: Orthodox Jews to this day believe in the final purification, and for eleven months after the death of a loved one, they pray a prayer called the Mourner’s Kaddish for their loved one’s purification. 
Vychadza z Druhej knihy Machabejcov. Ked si pozrieme ako sa spravali prvi krestania (vtedy este nebol zostaveny NZ), tak presne aj oni zachovavali tento zvyk- vid ucenie Tertuliana- cirkevneho otca:
 
"We offer sacrifices for the dead on their birthday anniversaries [the date of death—birth into eternal life]" ( The Crown 3:3 [A.D. 211]).

"A woman, after the death of her husband . . . prays for his soul and asks that he may, while waiting, find rest; and that he may share in the first resurrection. And each year, on the anniversary of his death, she offers the sacrifice" ( Monogamy 10:1–2 [A.D. 216]). 
   
P.S.:Ospravedlnujem sa, ze som neprekladal z anglictiny, ale nevedel by som to az tak presne prelozit a slovenske preklady nemam. 
 

NAPISAL SI:
Napr. v Makabejských knihách sa hovorí, že "je dobre sa modliť za mŕtvych, aby boli zbavení svojich hriechov".
 
 
K tomuto by som chcela napisat jeden skutocny pribeh jednej  priatelky.  Ide v nom o jej mrtveho otca. Upozornujem pritom, ze to nie je moj pribeh, moj otec este zije, ale napriek tomu  verim,  ze sa stal, pretoze to  ta priatelka rozpravala uprimne.
 
Jej otec bol alkoholik. Ublizoval celej ich rodine, manzelke i detom opijal sa, fyzicky ich trapil, bol totiz agresivny.
Potom nahle zomrel.
Rodina mala zrazu pokoj, az do chvile, ked sa im postupne zacal zjavovat v noci  i cez den jeho Duch a v nich to vyvolavalo hrozny strach.
Takto to slo nejaku dobu. Az kym tej dievcine nebolo poradene, ze maju svojmu otcovi odpustit a zacat sa za neho modlit, ze potom to prestane so zjavovanim sa jeho Ducha.  Ona to teda aj spravila a neskor aj jej brat a mama.  Po kratkom case nato, sa im  Duch ich otca viac neukazal. Ona si to vysvetlila tak, ze ich asi prisiel poziadat o odpustenie a o pomoc, aby sa mozno mohol dostat do neba.
 

Myslim si, ze ak tento zazitok tej dievciny ona vnimala v spravnych suvislostiach, tak je na zamyslenie, ci naozaj nema ziaden vyznam sa za mrtvych modlit...
 
 
 
 

Este jedna vec Janko: "a defacto nie sú v žiadnej biblii okrem katolíckej a ekumenickej(čo je vlastne kompromis..)" Nezabudaj na ortodoxne cirkvi, ktore ich v Biblii maju tiez. A tych cirkvi je viacero. Takze nie len RKC a vyse dvadsat inych cirkvi, ktore su s nami v unii

Ahoj alias. Napíš mi, v ktorej ekumenickej Biblii sú apokryfy. Myslím vydavateľa a kde ju môžem zohnať. As-salam alejkum.

Ahoj zahor,
skus najnovsi ekumenicky preklad. Biblia v tomto najnovsom preklade je dostupna aj bez deuterokanonickych/apokryfnych knih. Da sa zohnat aj na nete:  http://www.porta.sk/p-305-biblia-slovensky-ekumenicky-preklad-s-deuterokanonicky mi-knihami.aspx
Co som cital tak je naozaj dobre prelozena a je zrozumitelnejsia ako Rohackov preklad.

Ahoj sunny. Pán Ježiš hovorí, že mŕtvi nech si pochovávajú svojich mŕtvych. Keď nám hovorí z vrchu ako sa máme modliť, nehovorí, že sa máme modliť aj za mŕtvych. Teda za ľudí sa treba modliť, keď sú živí. Keď sú mŕtvi stará sa o nich Boh. Pán Boh nám hovorí, že nemáme chodiť za žiadnymi vyvolávačmi duchov mŕtvych, veštcami, vykladačmi kariet atď.  K Tvojmu príbehu. Podľa mňa v tom bude práca Satana, aby odviedol veriacich kresťanov od Boha. 4MOJ 6,24-27

Ahoj alias. Ja však verím len prekladu prof. Roháčka, ktorý urobil podľa Králickej Biblie z roku 1613. Všetky ostatné preklady sú pre mňa neautentické. 4MOJ 6,24-27

Koho prekladu veris to je iba tvoja vec... dolezite je, aby si zil to co je prelozene a co veris ). Vdaka za pozehnanie, aj ja ti zehnam!

Neviem zahor, oni su velmi nabozensky zalozena rodina. Neviem si to o nich vobec predstavit. Fakt neviem. Ten pribeh nebol o ziadnych vyvolavacoch duchov ani o vestcoch a ani o vykladacoch.

Ale ja nechcem sudit, pretoze fakt neviem ako si to vysvetlit. Katolici sa za mrtvych bezne modlia. To bol aj dovod, preco ich to napadlo ako prve. 

Ja som osobne este nastastie nijakeho ducha nevidela. A ani nepocula. A ani nechcem.