Evanjelizácia

Venujete sa šíreniu evanjelia? Ak áno tak ako, kde a v akej miere? Ak nie tak sa o to nejako pokúšate? Čo vám bráni v šírení tejto radostnej zvesti? MAT 28,19-20 Podeľte sa o svoje pozitívne, ale i negatívne skúsenosti.

venujem sa...a do akej miery? do takej do akej som ovplyvneny....to comu davam svoj cas..tym sa stavam.Citim silne chcenie evanjelizovat,ale evanjelizacia zavisi od poznania lasky....zial,citim silny deficit a som za ten pocit vdacny,lebo viem ze kym pocitujem nedostatok mam este prognozu buduceho naplnenia potreby ....chcem ukazat boha laskou....je napisane:miluj lbizneho svojho ako seba sameho ....musim najprv milovat seba ak chcem milovat inych(t.j.ziskanie sebahodnoty)a svoju sebahodnotu ziskam ked viem,ze som milovany...a tu sa nacrta vztah s bohom....a potreba poznania,avsak milovat bez poznania sa neda...cize dovolim si taky maly navod: "biblia a vztahy"=>poznanie lasky=som milovany, naplneny a pokial som ozaj naplneny a zijem laskou vidi to aj moje okolie ani sa nemusime premahat...treba dat priestor na cas straveny v bozej pritomnosti abby sme boli ovplyvneny laskou....

veľmi zaujmavé asociácie dávam palec
ked budem opatovne čítať Slovo, tak budem rozmýšľať aj týmto smerom, veď nie darmo je napísané o šírke a dĺžke, hĺbke a výške lásky Kristovej..
EF 3,17-19

Pre všetkých hľadajúcich je tu pozvánka na evanjelizáciu, ktorá je
zameraná najma na otázku potreby tradície.. viac na www.jano.vlasky.sk

Som členkou mládeže u nás v meste. Plánujeme tu uskutočniť evanjelizáciu niekedy v priebehu mesiaca. Tak dúfam, že nám to výjde podľa našich predstáv a oslovíme, čo najviac hlavne mladých ľudí. A možno určitým spôsobom ich donútime k zamysleniu sa. Občas sa tak zamýšľam nad počtom veriacich tu u nás. Mnohí povedia, že veria a to im stačí. Niekedy som si to myslela aj ja. Myslela som si, že stačí chodiť pravidelne do kostola, modliť sa a čítať Bibliu. Potom som sa dostala na mládež a tam som si uvedomila, že dovtedy som žila len v klamnej predstave. Pretože omnoho lepšie je, keď sa máte aj s kým porozprávať a môžete spoločne rozoberať úryvky z Biblie a do hĺbky sa nad tým zamýšľať. Tak teda modlite sa za nás, nech sa tá naša evanjelizácia podarí a oslovíme čo najväčší počet ľudí a prehovoríme im do duše. Ďakujem

Co brani mojej evanielizacii, na to je jedina odpoved: Satan. Moje srdce tuzi po tom aby mohlo rozpravat o nasom uzasnom Panovi.Kazdy den som hladala prilezitost podelit sa o mojich novych poznaniach, ale po case som zistila ze to nema cenu. TA prilezitost musi prist sama.Je smutnou realitou ze evanielizacia je najtazsie realizovatelna v kruhu rodiny.Kedze ti ludia vas poznaju cely zivot a predtym som nezvykla sklonovat Jeho meno castejsie ako 3x do roka, skoncilo to tak, ze som len pri mojej najmensej snahe hovorit o nom kompletne pohorela   Najlahsie a najlepsie sa mne osobne evanielizovalo v skole, kedy bola moja spoluziacka zvedava a ochotna pocuvat ma.Dostala som sa do fazy ked sa uz nehambim za moje vyznanie.No momentalne jedinym problemom nie je to ze by som sa bála hovorit, ale nemam komu...Jedine co mozem je modlit sa za to aby som bola hodna znova dostat novu prilezitost chvalit ho.

Ahoj Dendi,

Skutočne je to krásne, že Ťa radosť z poznania Boha pohana aby si sa podelila o tú radosť aj s ľuďmi vôkol seba. Správne si poznamenala to, že to nie je vôbec jednouché, pretože satan pracuje. Ale Božie zbrane sú mocnejšie ako tie satanove, preto je potrebné Boha prosiť o silu a vytrvalosť. Poprosiť ha nech evanjelizácia nejde z tvojich úst, ale nech rozpráva on skrze teba . To je to čomu sa hovorí odovzdať sa Ježišovi.

Boha môžeš chváliť celím svojím životom, nie je to obmedzené len na to, že ho chváliš len pred inými ľuďmi. A najkrajšia a najživšia evanjelizácia je taká keď svedčíš iným ľuďom svojim životom .  To ako ho žiješ a dať najavo, že skutočne žiješ v blízkosti Pána a že on je skutočný živý Boh ktorý prebýva medzi nami aj práve v tejto chvíli.

Ahoj...
Uplne s Tebou suhlasim ze nestaci len verit a ist do kostola a je to vsetko vybavene
Treba tu vieru aplikovat do zivota a kracat s nou kazdy dden!!!!Mne sa osobne velmi paci ze ste sa rozhodli ist evanjelizovat a nebudte sklamani keby len "jeden" clovek prejavil zaujem lebo v nebi sa raduju aj z toho jedneho.
Keby sa Ti chcelo napisat nam aky sposob evanjelizacie ste si vybrali a tiez aj vysledky s evanjelizacie a mozno to nakopne aj inych mladich ludi.
DRZIM PALCE....
 
a tento prispevok ukoncim timto versom *MAR 16,15*

Hali haloo Dendi.....
To ze to nejde v rodine to uz vieme viacery a Ti si sa presvedcila sama na sebe...Ale tiez si myslim ze ked sa za to modlis nejde to tak Boh vie preco a mozno to pride neskor netreba prestat verit ze BOH to ma dobre premyslene a vie ze nic nieje len tak.
A co sa tyka toho "hovorenia o NOM" budes mat teraz zase prilezitost lebo Ti zacina skola viem ze to neni najprijemnejsia vec skola ale zase tato druha strana by Ta mohla pritahovat ...A este jedna vec radi by sme videli na mladezi uz aj Luciu tak drzime palce.....    

Máš pravdu,budem vďačná čo i len za jednu osobu.  Verím, že Pán Boh mne, ale aj ostatným z mládeže dá dostatočnú múdrosť pri spôsobe šírenia jeho slova. Samozrejme potom dám vedieť ako to teda prebiehalo a vlastne ako to celé dopadlo. minule sme si tiež čítaliˇBožie slovo a rozoberali sme verše, v ktorých Pán chce, aby sme pomáhali sirotám a vdovám. Tak sme sa nad tým zamýšľali, že akým spôsobom by sa to dalo. A tak plánujeme navštíviť domov dôchodcov a potešiť ich tam svojou prítomnosťou, lebo viem,že títo starší ľudia,mnohokrát chorí sa veľmi radi iným vyrozprávajú. .....A inak ďakujem za tvoju podporu čo sa týka našej evanjelizácie.

Vecsinou to tak zial je. V rodine je to najhorsie. Evenielizacia, reps. svedectvo o Jezisovi je aj nas sposob zivota a to, ze nerobime veci, ktore robia ludia zo sveta bezne. To moze fungovat ako v rodine, tak aj mimo nej. Obratenie sa, zmena, ktoru uvidia mnohy. Prilezitosti je mnoho a Pan Jezis nam ich dava casto a som si isty, zeby nam ich daval aj omnoho viac keby sme ich vyuzivali, resp. videli. Ja som nedavno vyuzil moznost v pizzerii . Ide o nas vztah k Bohu ak si ho prehlbujeme tak vidime stale viac prilezitosti a moznosti ako evanielizovat. Ked vsak clovek odchadza od Boha, nevenuje mu cas, je vecsinou zahladeny do seba a na svoje problemy, nie potreby blizneho. Tak to zial niekedy konci.

No neviem Mato... ver mi, keby som co i len jednym slovkom zacala temu krestanstvo, bum, hotovo, bola by som za blazna. Moja rodina je akoze krestanska, ale ich nazor na cirkev je asi takyto: je to len banda fanatikov a tupcov ktorym ide len o peniaze. Pomyslel by si si ze im teda nepasuje rimsko-katolicka cirkev,no ked spomenies niekoho z protestantov...jeej, len sa ty od nich drz dalej, tym ide len o to aby mohli vymazavat mozgy a tak galej. Nijako im proste nevyhovies! Myslim si , ze ked bude skutocne ten spravny cas povedat nasim o Panovi, asi to spoznam. No neviem, nechcem tu hrat mudru, no do teraz som ziadnu prilezitost nerozpoznala Bud som skutocne moc sebecka alebo... ja neviem!

Ahojte,
 
keď som uveril pred vyše 10 rokmi v Boha (a stal som sa členom protestanskej cirkvi) myslel som si, že prídem domov, pustím pre mňa krásnu kázeň a všetkým to bude doma kneď jasné . A na moje čudovanie im to nielen nebolo jasné, ale ešte bolo aj zlé, že ako to verím a čo sú to za hlúposti.
 
Medzitým sme už všeličo prežili (aj sme sa pohádali, aj zle povedali... ale došlo vždy k odpusteniu, zmiereniu), oženil som sa, odišiel z domu. A keď sa ohliadnem za sebou, hodnotím, čo vlastne bola tá pravá evanjelizácia aspoň čo sa týka mojich rodičov. Postupne som vytriezveval z myšlienky, že niečo poviem, pustím.... a oni to hneď všetko príjmu a budú nasledovať, ale viem, že mama hovorí, že sa jej vždy ozvem, prídeme (s manželkou), pomôžeme, atď. a to oveľa viac ako ďalší dvaja súrodenci. Jednoducho povedané - nikdy nebola spokojná, že som sa stal "sektárom", ale za tie roky, čo videla ovocie viery, nedá na mňa dopustiť (sláva Bohu). A zastane sa i našej cirkvi, keď je treba. Po rokoch nášho vzťahu je viac zmierená s mojim "sektárstvom".
 
Keď otec zomieral (mal mozgovú príhodu), bol som ho navštíviť (býval doma, kde aj o niekoľko dní potom zomrel). Začal som nejako nesmelo, ani neviem čo to zo mňa vyhrklo, niečo v tom zmysle: vieš, chcel som ti povedať, že aj keby si hneď mal zomrieť, my sa môžeme všetci stretnúť znova, ja, ty mama, Natálka (vnučka)... a niečo v tom zmysle som ešte chviľu hovoril. Vtedy bol iný ako predtým, mal v očiach slzy, ale nie bolesti, väčšinou býval nervózny, teraz sa potom so mnou rozprával tak, ako predtým nie, bol pokojný. Keď som už odchádzal, ešte ma niečo napadlo (už sme boli rozlúčený, ale on sa ešte šiel z izby na záchod, a tak som sa znova k nemu obrátil) objal som ho a povedal, že ho mám rád.
 
Pre mňa to všetko znamená, že tá domáca evanjelizácia je na dlho a bojuje sa obyčajne úplne inde ako som si najskôr myslel. Nehovorím, že to tak musí byť u teba Dendi, aj u ďalších. Len som sa chcel podeliť so svojou skúsenosťou.
 
Jaro

Krasna skusenost
AMEN   

Hali halooo
Nic sa neboj ono to pride a ani nebudes vediet ako.Napriklad ako u Jara niekedy clovek musi ozaj uz len lezat aby to pochopil
Tiez si myslim ze skusit to treba ked nevinde treba sa modlit a ono to pride len to netreba zase moc silit lebo vtedy to moze mat presne opacny vyznam ako by si chcela.Mozno ked as aj Ti ozenis a opustis dom a budu vidiet ze si stastna a vyzaruje s Teba nieco co sa neda opisat tak pochopia ze si asi nehovorila len take bludi.Drzim palce a neboj vseci raz pochopia ze sme neni blazni ani "sektary" A cas sa blizi kazdym dnom 

Tak to s tvojim ocinom je ako z nejakeho filmu, ked cloveku dochadzaju veci az na smrtelnej posleti Je to smutne ale castokrat realita! Suhlasim s tebou ze to budem mat doma este na dlho, ale ja som rozhodnuta vydrzat!

Ked spominas ze cas sa uz blizi, zahral si mi na strunu. Pretoze po tom ako som sa dozvedela blizsie veci o 2hom prichode a o tom vsetkom okolo, bola som rozhodnuta zachranit co najviac mojich blizkych, chcela som ich mat vsetkych po boku uz na veky pretoze ich lubim ale vidim ze ponahlat sa nasilu evanielizovat nema vobec cenu Bola som zbrkla a popalila som sa, dockala som sa teda akurat nepochopenia! Teraz ma len srdce zapicha pri kazdej vete alebo skutku ktorym sa moji blizki Bohu vzdaluju. Tak moc by som im chcela pomoct, nechcem o nich prist Potrebujem este viac casu aby som im mohla pomoct, preto nechcem aby TO uz prislo ako ty hovoris !!!!

Aby som lepsie specifikoval ten moj prispevok. Myslel som to tak, ze evanielizacia v rodine je skor v nasom spravani v tej nasej zmene k lepsiemu. Ja to mam doma rovnake. Rodicia skor primu zmenu mojho charakteru alebo reakcie, spravanie nez priame svedectvo o Jezisovi. Nikdy to od svojho syna ci dcery nepoculi a teraz sa im to zda divne. Myslia si, ze ich dieta sa na nieco dalo nahovorit a skor ci neskor ho to prejde ako puberta. Ked sami nechcu pocut nemozes ich nutit to je jasne. Treba sa za to modlit. No a prilezitost moze prist aj o 20 rokov, tazko povedat. Ale urcite ju uvidis. Bo vecsinou je to tak, ze sam rodic sa spyta a vtedy mas moznost. Tym rozpoznavanim a prilezitostiam evanielizovat som skor myslel ludi okolo seba ako ty v skole a tak.

Je super co chcete spravit. Podstatne je ale aj to, ze to nebude jednoduche. Z toho hladiska, ze si to vyzaduje mnoho casu. Pozvanie na nejaku evanielizaciu je najlepsie osobnou formou. Treba mysliet nielen na samotnu evanielizaciu formou prednasok alebo mladezi, ale hlavne na to venovat sa tym ludom dalej. Super je ked vytvorite viacero aktivit do ktorych sa budu moct ludia zapojit ale hlavne spoznat sa navzajom. Ci uz robit nejake fotbalove, ci volejbalove zapasy v tyzdni ci cez vykend. Rozne ine aktivity, hobby ake mate a samozrejme mladeze a v neposlednej rade skupinky. Modlitebne bunky v ktorych sa dvaja traja ludia mozu uplne otvorit modlit sa za seba a za novych ludi. Verim, ze vam to Pan pozehna. Prajem vytrvalost

Ahoj Martin,
 
to si nádherne vystihol:
 
"...evanielizacia v rodine je skor v nasom spravani v tej nasej zmene k lepsiemu. ... Rodicia skor primu zmenu mojho charakteru alebo reakcie, spravanie nez priame svedectvo o Jezisovi. Nikdy to od svojho syna ci dcery nepoculi a teraz sa im to zda divne. Myslia si, ze ich dieta sa na nieco dalo nahovorit a skor ci neskor ho to prejde ako puberta."
 
A tie posledné dve vety v úryvku, to je trefa, nikdy som sa tak nad tým nezamyslel, ale fakt je to presne ono.
 
Ale to je v podstate ťažšie, niekedy je lahšie niečo len povedať, ako tak žiť, modliť sa, mať trpezlivosť.... Asi ste väčšinou všetci videli ten film Vzoprieť sa obrom. Tam do bolo krásne vyjadrené vo vzťahu toho syna k tomu relatívne bohatému ocovi, po zmene syna (začal si otca vážiť) nastala zmena u otca (ten potom daroval to auto tomu trénerovi). Viem, že to bolo trochu zidealizované (americké filmy....) ale vystihovalo to podstatu, ktorá je reálna.