Súhlasím, v týchto dvoch prípadoch by som si to možno vedela predstaviť, ale aj tak by som konečné rozhodnutie prenechala na samotnú ženu, ktorej sa to týka, pretože ak by sa rozhodla podstúpiť to riziko, nebránila by som jej, zodpovednosť by som nechala na ňu. Sestrinej kamarátke lekári povedali, že bude mať ťažko postihnuté dieťa /telesne aj duševne/, napriek tomu sa rozhodla proti interrupcii a na obrovské prekvapenie lekárov, narodilo sa zdravé dieťa. Nie je to ľahká téma a vždy sa ľahšie hovorí o druhých ako keď sa má človek rozhodnúť sam. Myslím, že štát by nemal nijakými zákonmi nariaďovať žene, ako sa má rozhodnúť. V ostatných prípadoch som zásadne proti interrupcii, pretože si myslím, že je to porušenie 2MOJ 20,13 . Považujem to jednoznačne za vraždu. Verše Z 139,13 a IZ 66,13 mi hovoria o tom, že plod v živote matky nie je iba "kus necitlivého mäsa", o ktorom si môže človek rozhodovať ako chce, ale že je to stvorenie, ktorého darcom a tvorcom je sám Boh. Mám rešpekt pred týmto Božím zázrakom.
Ešte verš JER 1,5 - hovorí mi tiež o tom, že Boh má s človekom plán už pred jeho narodením. Žeby Bohu nebolo ľahostajné embryo v matke? Nedokážem si myslieť, že Boh sa zaujíma o človeka, až dňom narodenia.
RSS