Nahota - vzostup a pád!

Miera studu a telesnej hanblivosti je mierou výšky skutočnej, vnútornej hodnoty človeka. Čím ušľachtilejší je vnútorný život jednotlivca, tým intenzívnejšie je ním pociťovaná potreba adekvátneho zahalenia vlastného tela.   História našej civilizácie a jej postupné duchovné dozrievanie je v podstate históriou postupného telesného zahaľovania, ktoré presne kopírovalo mieru dosiahnutej duchovnej zrelosti. Skôr, ako sa z tohto uhľa pohľadu pozrieme na dejiny ľudskej civilizácie treba zdôrazniť, že si pri tom nebude možné nevšimnúť rôzne odchylky a úchylky, ktorých bolo v každej dobe viac, ako dosť. Z tohto dôvodu treba mať na zreteli predovšetkým hlavný vývojový prúd, predsa len vykazujúci postupný a plynulý vzostup až zhruba do konca 19. a začiatku 20. storočia. Po ňom žiaľ nasledoval strmhlavý pád. Tento všeobecný duchovný úpadok ľudstva sa opäť primeraným spôsobom odzrkadlil v prístupe k odievaniu. Na začiatku svojho vývoja boli teda ľudia nahí podobne, ako zvieratá. To ľudské v nich sa však veľmi rýchlo prejavilo potrebou určitého zahalenia sa, ktoré nebolo podmienené iba poveternostnými podmienkami. I v súčasnosti sa na našej planéte nachádzajú takzvané primitívne, alebo prírodné kmene, ktoré vo svojom vývoji ustrnuli na tomto stupni. Ich duševný obzor, celkový rozhľad a chápanie sveta sú priamo úmerné ich názorom na odievanie a potrebu telesného zahaľovania. Chodia takmer nahí, alebo úplne nahí, čo je dokonalým vonkajším obrazom stupňa ich reálnej duchovnej zrelosti, totožnej s rannými štádiami vývoja ľudstva. Vo všeobecnosti však duchovné dozrievanie kráčalo predsa len postupne dopredu a ľudia, žijúci v rôznych dávnych civilizáciách sa začali čoraz viacej zahaľovať. Honosnosť odevu bývala neraz prejavom výšky spoločenského postavenia. Napríklad v starovekom Egypte chodievali nahí iba otroci. V Ríme boli zase členovia vyšších spoločenských vrstiev odetí v bohatých tógach, niekedy až doslova umelecky riasených.   Duchovný vzostup ľudstva však nešiel takými ideálnymi cestami, akými ísť mal a to bol dôvod, prečo sa v každom historickom období nachádzali určité viac, alebo menej badateľné, nezdravé odchylky od prirodzeného a zdravého vývoja. Jednou z nich, ktorú je potrebné zvlášť spomenúť, je zobrazovanie nahého ľudského tela v mnohých sochárskych, alebo maliarskych dielach. Tieto, celkom konkrétne umelecké diela tým nesplnili svoje poslanie povznášať a zušľachťovať spoločnosť. Naopak, brzdili ju v jej duchovnom rozmachu a strhávali ju nadol i keď umenie ako celok, odhliadnuc od spomínaných výstrelkov,  sa až donedávna vyvíjalo správne.   Ale vráťme sa späť ku každodennému životu a k očividnému, historicky dokazateľnému faktu potreby čoraz kultivovanejšieho odievania a teda zahaľovania ľudského tela. Svoj vrchol v tomto smere dosiahol vývoj v takzvanej viktoriánskej móde konca 19. a začiatku 20. storočia, kedy ženy chodili v šatách s dlhými sukňami a rukávmi, bez náznaku akéhokoľvek výstrihu. Takto chodievali odeté ešte naše prababičky.    Vývoj každého druhu, teda i duchovný, však môže smerovať dvomi cestami. Buď neustále nahor, k Svetlu a ušľachtilosti, alebo, bez prijatia a akceptovania určitých nových duchovných impulzov, môže zrazu dôjsť k úpadku a ceste nadol. Žiaľ, presne toto sa prihodilo pozemskému ľudstvu, ktoré vo svojej zaujatosti iba čisto hmotnými vecami prehliadlo jeden z veľmi významných duchovných podnetov a tým prakticky odbočilo z cesty vedúcej nahor. Duchovne začalo okamžite výrazným spôsobom upadať, čo sa očividne ihneď prejavilo i vo vzťahu k potrebe kultivovaného zahaľovania vlastného tela. Od určitého bodu sme duchovne začali smerovať priam strmhlav nadol a tomu zodpovedali a zodpovedajú všetky tendencie čoraz väčšieho telesného odhaľovania.   Sukne sa začali skracovať, výstrihy prehlbovať a vo svojom duchovnom páde to ľudia považovali za niečo priam revolučné. Móda, film, reklama, časopisy a internet sú dnes plné telesnosti a nahoty, ktorej zobrazovanie je výsledkom spomínaného duchovného úpadku. Tento kult nahoty však veľmi nepriaznivým spôsobom vplýva na spoločenské vedomie a strháva ľudstvo čoraz nižšie a nižšie.    V súčasnom bahne nemravnosti sa samozrejme veľmi rýchlo vyrojili rôzne pseudofilozofie s duchovným podtextom, snažiace sa obhájiť daný stav, alebo ho bagatelizovať tézami, ako napríklad, že vraj čistému je všetko čisté, alebo že naše telo nie je samo o sebe nemravné, ale n

Ahoj Milan. Asi si to celé nedokončil chýba mi tam to : ´´ ale n... ´´
Tvoj príspevok sa veľmi príjemne čítal . Ľudia už v dávnych časoch chodili ´´ sporo´´ odetí. Neviem či práve oni boli duchovne menej vyspelí, a rovnako tak aj ľudia ktorí žijú v sučasnom svete a sú tak sporo odetí .... neviem či práve to že som od hlavy až po päty odetá je znakom toho že som viac duchovne vyspelá. Možno si tu chcel naviesť na to že ak sa žena napríklad oblečie sexi dráždi tým muža na hriešne myslienky a vlastne ho tým navedie na hriech.... Isteže v človeku to , že by som mala oblečenú minisukničku a tricko nad pupkom, ktoré skoro odhaluje viac než by malo , vyvoláva dojem niečoho ´´poburujúceho´´ , ale myslím si ,že ide o to kde sa tak oblečiem. Spoločnosť ´´diktuje´´ čo je a čo nie je ´´slušné´´ oblečenie. Ak sa takto blečiem niekam do napr. disko baru tak na tom nie je ´´ nič zlé´´ ak sa tak oblečiem na pracovnú schôdzu tak sa nad sebou asi zamyslím ( to neznamená že sa tak obliekam... ) . Hmmm súhlasím alebo myslím si že ´´výrobky ale aj služby ´´ sú dnes predávané sexom - odhaleným ľudským telom... jasné že nie všetky ale ich gro áno....V podstate som nechcela napísať nič konkrétne asi len pár zmiešaných myšlienok, ktoré ma v tomto momente napadli

Ešte vlastne .... čakala som od záveru tvojho článku niečo také ako : ,, nahota je prirodzená ... ´´  alebo tak ...  

Dobrý deň majkusnica.
 
Posielam link na ten článok, kde si ho môžte prečítať celý:
 
  Nahota – vzostup a pád!      Miera studu a telesnej hanblivosti je mierou výšky skutočnej, vnútornej hodnoty človeka. Čím ušľachtilejší je vnútorný život jednotlivca, tým intenzívnejšie je ním pociťovaná potreba adekvátneho zahalenia vlastného tela.      Viac sa dozviete na: http://smilan.bloger.cz/clanky/Nahota-vzostup-a-pad  

to skutočne myslíš, že spoločnosť diktuje čo je a čo nie je slušné?!
 

Ludske telo je krasne po kazdej stranke. Je to chram Ducha Svateho. Ludska nahota ako taka je sama o sebe prirodzena. Prirodzeny je aj pocit hanblivosti- to ale neznamena, ze je nahota hriesna, len ju treba vediet prijat. Prijat svoje nahe telo so vsetkym, take ake je. Mnohi ludia svoje telo nenavidia a to percento je naozaj vysoke. Nie je neciste co do cloveka vstupuje, ale co z neho vychadza. Mame milovat Boha a blizneho ako seba samych. Je mozne spravne milovat Boha a bliznych, ked neznasame nase telo? To ako vyzerame? Ja som s tym mal velke tazkosti- prijat sa takeho aky som, s takym telom a takymi vlastnostami ake mam. Mozem vsak svedcit, ze ked som napravil vztah ku sebe samemu, tak sa mi radikalne zmenil pohlad na zivot, na vztah k bliznym a co je hlavne, na vztah k Bohu. Zacal som plnymi duskami nasavat lasku akou ma den co den zahrna. Predtym som bol ochtny iba davat, no bol som neschopny prijimat...
 
Aby bolo jasne- pornografia, vyzyvave a nevkusne oblecenie (niekedy sa o obleceni ani neda hovorit )- o tom nepisem. Nepisem ani o ziadostivosti tela. Pisem o vztahu k vlastnemu telu a o tom, ze ti ludia, ktori maju problem so sebaprijatim, maju problem aj so svojou nahotou aj s nahotou vseobecne a povazuju to za nieco necudne. Este raz opakujem co povedal Jezis: Nie je neciste co do cloveka vstupuje, ale co z neho vychadza. Treba brat samozrejme ohlad aj na druhych, aby sme nesposobovali pohorsenie, ale ak niekto trpi tymto komplexom zleho vztahu ku sebe samemu, treba mu pomoct. My mame tendenciu vidiet zlo aj tam kde nie je. A naopak, tam kde je krasa Bozieho stvorenia a jeho laska, tak to si nevsimame, ba odvrhujeme to.
 
Teda si treba strazit myslienky a umysly nasho konania a zit v slobode. K tomu nas predsa vola Duch- byt slobodni!