Moja predstava o Bohu dospela k postoju, že ak sa potrebujem priblížiť k charakteru Boha prvom rade sa musím odosobniť od samého seba, čiže od myslenia človeka. Čo je to myslenie človeka a predstava človeka? Človek bol stvorený to tejto zemskej dimenzii a preto jeho každodenná skúsenosť či už fyzikálna alebo sociálna je ohraničená práve ňou. Všimnite si že keď sa človek snaží opísať hocičo o Bohu, alebo keď sa naňho pýta, vždy do toho zakomponuje ľudský charakter. Potom sa často stáva, že sa zrazu v jeho otázke objaví paradox, či negatívna predstava o Bohu. U mňa to funguje tak, že keď sa snažím priblížiť k poznaniu Boha tak sa pokúsim odosobniť a snažím sa nepoužiť skúsenosť človeka. Popri tom však študujem písmo , pretože to je studňa popisu toho pravého charakteru a na tom potom môžem bez obáv stavať. Človek vníma všetko iba po svojom a keď sa pýta na Boha vyzerá to potom nasledovne:
... Ako to mohol Boh dopustiť? ...
... Boh sa tak rozhodol....
... Boh si to rozmyslel....
... Boh zmenil svoj názor...
... Boh je nespravodlivý, keď nedáva každému rovnako...
... Bohu sa to nepáčilo a tok ho potrestal...
... Čo robil Boh pred tým keď stvoril svet?...
... Pán Boh asi nepočul moju modlitbu...
... Boh ma počúva...
A takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej. V každom v tomto uvažovaní o Bohu si môžete všimnúť, že všade vystupuje ľudská vlastnosť, ľudský postoj, ľudské vnímanie sveta. Tieto pohľady sú ale istou aproximáciou toho ako to v skutočnosti je. Ale každá aproximácia vnáša do systému chybu a práve tieto chyby nás privedú k paradoxom, alebo k nesprávnemu chápaniu Božej Milosti či Božieho charakteru. Preto pri budovaní mojej predstavy o Bohu sa snažím preniesť sám nad sebou. A čuduj sa svete od kedy idem touto cestou nepostavil sa predo mňa žiaden paradox. Dokonca nemám absolútny problém ani s otázkami typu: Môže Boh stvoriť taký ťažký kameň aby ho nezdvihol? Alebo: Môže Boh stvoriť guľatú kocku? A dokonca sa mi ani nezdajú nefér. Je to prirodzená otázka človeka, pretože vychádza z jeho pozemského myslenia. Nemôže takýmto spôsobom prekonať mantinel paradoxu. Stačí však človeku prijať základný poznatok, že Boh je všemohúci a tým padnú všetky mantinely paradoxu. To, že si to my nevieme predstaviť je jedna vec, ale to že je to skutočnosť je druha vec. Preto je veľmi podstatné študovať písmo sväté , pretože ako som už vravel, to je studňa pravdy na ktorej môžeme stavať a rozvíjať poznanie ako sa treba postaviť vnímaniu rôznych vecí.
RSS