No Bombo, keď som si prečítala, čo preživaš, tak ti poviem, že som mala pocit, ako keby som to písala ja sama. Určite nie si sám, ktorý niečo také prežíva. Keďže trpezlivosť nepatí medzi moje silné stránky, mala som to o to ťažšie, veľmi rýchlo som bola odradená od modlitby, ak sa mi zdalo, že Boh na ňu neodpovedá. Ale mám pocit, že aj toto Boh v mojom živote začal meniť. Pochopila som, že modlitba nie je iba môj monológ k Bohu, ale je to rozhovor, a tak už nepredkladám Bohu iba moje prosby a vďaky, ale čakám, čo On odpovie (aj keď mĺčí - naučila som sa v tom nachádzať Jeho odpovede), viac čítam Bibliu a dávam Bohu väčší priestor, aby prehováral do môjho života - niekedy som ho "nepúšťala k slovu" - ak sa to dá takto nazvať, hoci som sa tvárila, že čakám Jeho odpoveď. Síce aj teraz zažívam chvíle, kedy Boh na "vytrvale modlitby" "neodpoveda", ale zmenil sa môj postoj k tomuto. Už ma to neodrádza od modlitby, ale naopak, častokrát v tom nachádzam to najlepšie riešenie pre mňa a mení to mňa a môj postoj k tomu, za čo alebo za koho sa modlím a už som mnohokrát nakoniec s odstupom času musela poznamenať, že Boh úžasne a najlepšie ako to len mohlo byť pre mňa odpovedal, aj keď sa zdalo, že mlčal. A to ma vedie k Nemu ešte bližšie. Teraz mám častokrát pocit, že keď Boh "mlčí", tak práve pre mňa pripravuje ešte niečo lepšie ako je to, o čo ho ja prosím - a tak čakám s napätím, čo pre mňa pripravuje. Asi tak podobne to prežívam a to snáď mení aj moju netrpezlivosť, pretože úprimne ti poviem, že niekedy si pripadám ako najnetrpezlivejší človek na svete - a to dokáže zmeniť iba Boh.
RSS