Ako nám Boh našiel prácu


Niektorí možno poznate ” obdobie sucha”, keď vám nič nevychádza, máte plno problémov, otázok a dokonca aj Pán Boh je akýsi mĺkvy, zdá sa, akoby vás opustil aj On. Moje posledne obdobie sucha bolo dlhšie a suchšie ako som si vedela predstaviť.
V máji 09 som zmaturovala, a dala som si prihlášky na VŠ, na môj vysnivany odbor, že si konečne splním môj sen. S napätím som čakala na konečný verdikt. Keď mi ale zo všetkých 3 univerzít prišla negatívna odpoveď, cítila som sa strašne.. posledná z posledných, najhlúpejšia z najhlúpejších. V mysli sa mi hneď vynorila otázka: ,,a čo teraz? Kadiaľ ísť? Ktorým smerom nasmerovať svoj život? Pane, aký je Tvoj plán so mnou?” Ale Boh mlčal..stále.. Mlčal aj vtedy, keď som sa Ho pýtala, kam na VŠ si mám dať prihlášky… Zúfalo som Ho prosila, nech mi dá nejaké znamenie, lebo ja fakt neveim, čo odo mňa chce. Proste škola žiadna, práca žiadna.. veď kto by už len zamestnal v čase krízy absolventa, bez akejkoľvek praxe, bez odborných poznatkov, len so všeobecným vzdelaním..?   Nuž jedine, čo som vedela bolo, že musím ísť na Úrad práce. Bolo to pre mňa veľmi ponižujúce, lebo som mala veľké plány a zrazu som sa ocitla na dne. Koľká hanba… Pane, kde si? Počujes môj hlas? Prosím zošli dážď! No dážď stale neprichádzal, ba bolo suchšie a suchšie.. a tak som strávila dlhých 9 mesiacov na úrade, popritom ku mne občas skočila na návštevu kamarátka depka, raz sa zdržala len na kávu, inokedy dlhšie..
Pred asi 2 týždňami som zbadala na jednom nemenovanom serveri pracovnú ponuku v mojom okolí. Povedala som si, že veď na úrad potrebujem  aj tak nejaké potvrdenie o hľadaní práce, a že tam teda pošlem žiadosť. Vôbec som nepremýšlala nad tým, že čo ak sa mi ozvú. Veď za 9 mesiacov som poslala xy žiadostí a ani jedna spoločnosť  ma nekontaktovala, tak prečo by mala práve táto. Na druhý deň som vstala, mobil som nechala ako zvyčajne pohodený v posteli a šla som do kuchyne pomôcť mamine. Potom som ju bola odprevadiť na bus na poobednú zmenu a keď som prišla domov, pozrela som na mobil a mala som zmeškaný hovor z neznámeho čísla. Pozriem lepšie, a to číslo mi bolo nejake povedome, pevná linka. A potom ma napadlo, že do kelu, veď to sú tí z tej agentúry, kde som včera poslala svoju žiadost! Že a čo teraz? Rozmýšlala som: ,,Oni mi volali o desiatej ráno a teraz je už pol 3.. keď zavolám späť, tak si pomyslia, že kde som bola doteraz…a nezavolam! Isto už majú taky počet uchádzačov, aký im treba… och Pane.. čo mám robiť ja nerozhodný zmätkár? Zavolať a či nie? “ Rozhodla som sa, že nezavolám a mala som z toho pokazený celý deň.. že aká som nemožná, že jedinykrát za 9mesiacov ma niekto osloví a ja nemám pri sebe mobil! Hnevala som sa sama na seba a tak som to odovzdala Panu Bohu. Pane, ak to je Tvoja vôla, daj, nech mi zavolajú ešte raz.. síce som si vzápäti nato povedala, že prečo by mi mali volať znovu, to snaď nikto nerobi,  keď sa jedná o prácu, veď vnucovať sa nebudú, nezamestnaných je predsa dosť. A Nezavolali… Na dalši deň zmierena so svojou dalšou prehrou, sedim pri tv, s mobilom pri sebe a zrazu zvoni. Pozriem  a od radosti sa celá pominiem, sú to oni! A že mám prísť na pohovor. Prvá myšlienka:  vďaka ti Pane, si neskutočnýýý! Mamina došla večer z práce a tak som jej povedala, že idem v piatok na pohovor, že nech ide aj ona so mnou (robí v práci kde sa jej vôbec nepáči z mnohých dôvodov a chce novu). A ona ,že tam nepôjde, že však volali len mne. Tak som teda zapla pc a poslala som tam aj jej žiadosť, ale nevidela som to nádejne,  lebo to bolo už asi týždeň po zverejnení  spominaneho inzerátu . Nemala som z toho dobry pocit. Na kolenách som prosila Pána, aby sa ozvali aj mamine, ale len ak to je Jeho vôla. Je mi jej ľúto, ked vidím ako sa celá trasie keď ma isť do práce. Chcela som pre ňu niečo lepšie. Ale ja som spravila maximum, poslala som žiadost, ostatne už nezáviselo na mne a ja som to vedela. Rano som vstala s myšlienkou,že načo budeme čakat, či sa ozvú alebo nie, že veď nech mamina zavolá a sama sa poinformuje. Ale ona volať nechcela ani za svet. Zatialčo sme sa doťahovali o tom, či zavolať alebo nie, zvonil mobil. A hádajto kto to bol? icon Ano, presne. Volali ohľadom tej práce a na pohovor si pozvali aj maminu. Haleluja!  Pan Boh uz zauradoval druhykrát v jednej veci! No nie je frajer? icon . Tak v piatok ráno sme sa vybrali na ten slávny pohovor. Podotýkam, že môj prvý v živote a nakoľko nie som dvakrát komunikatívny typ, tak som mala dosť veľkú trému, hoc nešlo o žiadnu doležitú prac.pozíciu. Prvá otázka, ktorá padla, bola samozrejme tá, že aké mám pracovne skúsenosti… Nuž tam som veľmi nemala o čom kecať, ale tá pani mi povedala, že som najlepší tovar! Ja som sa považovala za najhorší, pretože prax, ktorá je dnes  tak doležita, nemám. Mala som pocit, že cez jej ústa práve prehovoril sám Boh: ,,Dieťa moje, nepodceňuj sa, ja totiž dokážem Tvoje slabosti obrátiť na pozitíva. Pre mňa si najlepší  tovar  ty aj so svojimi nedostatkami. Dôveruj mi. .” Vtedy tréma opadla a ja som bola v nemom úžase. Ešte sa ma personalistka pýtala, či by som chcela robiť na rovnakej smene ako mamina, a tak som si povedala, že keď sa na take pýta, tak asi to máme obe v hrsti. Avšak vzápäti som už taký dojem nemala, nakoľko som dostala otázku, že ak maminu nepríjmu a mňa áno, či to aj tak vezmem…
Vyšla som von, mysliac si, že mamču istu nevezmu.  Pokiaľ sa vnútri rozhodovali, skleslo som si sadla na schody a znovu prosila Pána, nech príjmu tu moju nešťastnú mamku…ale opät som ukončila slovami, že nech sa deje vôla Božia. Vošli sme dnu a pani z personálneho povedala, že teraz prečíta mená, a ti sú prijati. Tých, ktorých neprečíta, sa potom môžu spýtat na základe čoho sa rozhodli, že ich nevzali. Celý čas, čo toto hovorila sa pozerala na moju maminu. Hovorila o neprijatých a hľadela na moju maminu! To som už bola presvedčená, že mamina nema šancu. Ale keď ako prvé prečítala meno mojej maminy ,tak to bolo niečo neuveriteľne! Neverila som vlastným ušiam. Samozrejme, že som nezabudla tomu skvelému Šéfovi, ktorý nám vybavil protekciu, poďakovať za Jeho neskutočný zásah.
Už máme zmluvu vo vrecku a od 1.6 nastupujeme icon . Boh je fakt úžasny, opäť zjavil svoju moc a ja som sa znovu presvedčila, že tam, kde končia moje sily, tam začínaju tie Jeho. Brat, sestra neprestávaj dôverovať Pánovi ani v čase sucha.. že trvá dlho? Vydrž! O to bude dážď výdatnejší, požehnanie väčšie. Vďaka Ti Otecko!

Hodnotenie: ******
- Váš prehliadač nepodporuje jazyk JavaScript a preto nie je možné zobraziť príspevky.
O dokumente
Autor: Sarah
Vložil: sarah
Vytvorené: 13.07 2010
Prečítané: 13323x
Iné tituly
Bizardná cesta do Kolína Bizardná cesta do Kolína

Po chvíľke som narazil na jednu pani a spýtal sa jej ako sa dostanem do Kolína. Ona sa ma na oplátku hneď spýtala, v ktorom vlaku sedím a ktorý je môj vagóne. Keď som jej ho ukázal, pozrela na mňa naliehavým pohľadom a povedala: "Rýchlo si odtiaľ zoberte svoje veci a prestúpte si do predných vagónov tohto vlaku, veď sedíte vo vagóne do poľskej Varšavy! V krku mi vyschlo a najrýchlejšie ako som vedel, som utekal pre svoje veci.
Paľo
Neplánované a predsa plánované leto Neplánované a predsa plánované leto

Leto 2008 som vôbec neplánovala. Povedala som si len, že ostanem doma, budem pekne zarábať peniažky, liezť po Tatrách a pomáhať našim. Žiadny tábor, žiadne iné výlety. Síce pomyslenie, že to budú prvé prázdniny po desiatich rokoch bez nejakého tábora s mojimi blízkymi veľmi bolelo...
Anna
Sen či realita? Sen či realita?

Pri konci pobytu som tam zazrel niekoho nového. Áno, bolo to dievča. Zo začiatku som si ju vôbec nevšímal ale prišiel čas kedy uprela svoje oči na mňa a donútila moju myseľ pracovať.
Ľubo
Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan

Bola som ateistka. Neverila som, ze Boh existuje. Rodicia ma k viere nikdy neviedli, aj ked svadbu mali v evanjelickom kostole a povazuju sa za evanjelikov. Obe moje stare mamy pravidelne a vene navstevovali evanjelicky kostol a tak som sa sem-tam na Vianoce v kostole objavila s nimi. Ja som sa vsak povazovala za ateistku, ved ani pokrstena som nebola ako male dieta, lebo moj otec to nedovolil.
Anna
To nevysvetlíš! To nevysvetlíš!

Mal som taký vnútorný silný pocit, že: „Nerob to“ ! Bol som zmetený, veď to nedávalo zmysel. Veď ak to nespravím moje štúdium sa definitívne skončí a ja ho mám predsa tak rád.
Maco
© 2010 bibliaaty.sk
Načítavanie...