30Známe Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi sa odohráva na ceste.
Z Ježišovho rozprávania nevyplýva, kto bol tým pútnikom – čítame iba „jeden človek“.
Počas cesty z Jeruzalema prekonáva na vzdialenosti 27 km prevýšenie viac než tisíc
metrov – z náhornej plošiny Jeruzalema (892 m n. m.) do oázy Jericha (213 m
pod hladinou mora – to je „podmorská“ výška hladiny Mŕtveho mora).Tieto miesta boli
v Ježišovej dobe „operačným priestorom“ mnohých lupičov a lotrov. Všetci to vedeli.
Aj napriek tomu sa náš neznámy vydal na túto cestu. Prečo asi? Musel mať odvahu,
veď išiel(doslova zostupoval) dokonca sám. Možno to bol zbožný muž, ktorý sa vracal
domov po návšteve jeruzalemského chrámu...Je pravda, že náš text tieto úvahy vôbec
nerieši. Ale ja sa stále nemôže mu brániť dojmu, že mi ten neznámy niekoho pripomína.
Niekoho, kto kvôli nám opustil krásu nebeského chrámu a vydal sa sám úzkou a nebezpečnou
cestou, aby zostúpil k nám ľuďom. A boli sme to my, kto sme ho obrali, zabili a
nechali ležať... „My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin
spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.“ (Iz 53,6) Pane, ďakujem
Ti, že si cestu za nami podstúpil napriek nebezpečenstvu, ktoré z toho pre Teba
vyplývalo. Verím, že Ti raz budem môcť poďakovať tvárou v tvár.
RSS